Silvia Kušnírová: Ako v komunikácii vyhrávať

Tvrdí, že dobrým rečníkom sa človek nerodí, ale sa ním stáva. Roky si „podávala“ politikov v televíznom štúdiu, dnes učí biznismenov, ako v komunikácii vyhrávať. Reputácia firmy, osobné renomé, úspech v biznise a uznanie konkurencie či zákazníkov totiž závisí práve aj od nášho mediálneho obrazu. Od toho, čo a ako hovoríme. S dlhoročnou lektorkou mediálnych tréningov sme sa porozprávali o tom, čo robiť, keď médiá klopú na dvere.

Čo považujete za najväčšie komunikačné prehrešky?

Napríklad odpoveď „nekomentujem“. Aj keď kvôli objektívnym dôvodom, akými sú neukončený spor, alebo vyšetrovanie nepríjemnej udalosti naozaj nemôžeme zverejňovať podrobnosti, strohé „nekomentujem“ nevyvoláva dôveru, respondent pôsobí „podozrivo“, neisto, ako by mal čo skrývať. Aj „nekomentujem“ sa dá povedať spôsobom, ktorým získame pozitívne body.  Problémom je, ak sa necháme novinárskymi otázkami dotlačiť do rôznych špekulácií, alebo ak nevieme stručne a jasne pomenovať základné „posolstvá“ a príliš sa nechávame viesť novinárskymi otázkami.  To všetko sa však dá naučiť. V médiách je všetko akoby „vytrhnuté z kontextu“. Preto je chybou, ak novinárovi siahodlho vysvetľujeme svoj postoj, aj keď v dobrej viere, že mu dávame maximum. On však presne vie, čo potrebuje, a ak mu to nedáme,  „vystrihne“ si z nášho monológu zväčša tú časť, z ktorej potom máme hlavu v smútku. Takže menej je vždy viac. Čím viac novinárovi povieme, tým menšiu kontrolu máme nad výsledným efektom. Background vysvetľujme mimo kamier či zapnutých diktafónov. A samostatnou kapitolou, na ktorej sa dá úplne pohorieť, je neverbálna komunikácia. Ak naše ústa hovoria niečo celkom iné, ako „hovorí“ naše telo, mimika, gestá, postoj.

CELÝ ČLÁNOK